Je pokojné sobotné ráno, na kostole vyzváňajú a pred oknami nie sú žiadne transparenty a ani protestujúce zástupy s megafónmi. Taká bola naša, trošku paranoidná predstava svadobného dňa. Dnes sa to celé zakončí, rok príprav a plánovania. Vždy sme žartovali, že ak všetko pôjde dobre, neskončíme na titulke žiadneho denníka. A ani sme neskončili.

Všetko prebehlo podľa plánu a nad naše očakávania. Svadba, ako sa patrí, nezabudnuteľný zážitok. Dovtedy sme si mysleli, že Slovensko nie je na svadbu dvoch mužov pripravené, ale opak je pravdou. Slovensko je pripravené a spoločnosť je tolerantná viac, ako si myslíme. Dokázali nám to naši príbuzní, priatelia a všetci, ktorí sa podieľali na organizovaní našej svadby.

Ak sa dvaja ľudia ľúbia, všetko sa dá. Tvoríme pár už viac ako 12 rokov a mať svadbu bolo pre nás také prirodzené ako pre ktorýkoľvek iný pár. Keďže už viac ako 10 rokov žijeme v Írsku, mať legálny sobáš bolo úplne normálne a bez problémov. Oficiálny úradný ceremoniál v Írsku bol len pre najbližšiu rodinu a priateľov. Veľký žúr sme si nechali na Slovensko. Zopakovali sme ceremoniál ešte raz (tentokrát už však bez legálnej platnosti).

"Slovensko je pripravené a spoločnosť je tolerantná viac, ako si myslíme. Dokázali nám to naši príbuzní, priatelia a všetci, ktorí sa podieľali na organizovaní našej svadby."

Konala sa recepcia so šampanským, malé družičky rozsýpali kvetinové lupene, klasické kvarteto, príhovory, úžasná večera, krájanie torty, prvý tanec, kultúrny program, ohňostroj, veľa tancovania a zábavy až do rána. Keďže sme mali hostí aj z Írska, snažili sme sa skĺbiť slovenské a írske tradície dokopy. Jednoducho, zážitok na celý život.

Považujeme sa za šťastný a aj šťastlivý pár. Máme milujúcu rodinu a úžasných priateľov, ktorí nás majú radi takých, akí sme. V Írsku sme sa nikdy nestretli s diskrimináciou a homofóbiou. Je úplne normálne ísť na pivo s kolegami z práce a priviesť so sebou svoju polovičku so slovami: „Toto je môj manžel“. Žiadne divné pohľady alebo komentáre. Veľmi by sme si želali, aby takýto pocit slobody a rovnosti zažívali aj ľudia na Slovensku, aby sa prestali skrývať pred okolím a niekedy aj pred najbližšou rodinou. LGBT ľudia na Slovensku si zaslúžia žiť v rovnosti s ostatnými.

Na deň, keď v Írsku prešlo referendum o prístupe k manželstvo aj pre rovnakopohlavné páry nikdy nezabudneme. „YES EQUALITY“ znelo z každej strany a aj my sme hrdo nosili YES odznaky a skandovali. Je to úžasný pocit, keď celá spoločnosť bez rozdielu sexuálnej orientácie bojuje za správnu vec. Nie politici, ale verejná mienka mení legislatívu. V tom okamihu sme boli veľmi hrdí, že pred írskymi zákonmi sme si všetci rovní. Dúfame, že sa tak udeje aj v prípade zákonov slovenských.

Robert Geleta a Mário Jasso

Foto: © Zdenek Vozárik