Ľubica a Katka boli v čase oslovenia do našej kampane pracovne veľmi vyťažené. Aj preto sme sa na stretnutí s Ľubkou dohodli, že ich príbeh spracujeme my, samozrejme s ich súhlasom.

Jedno popoludnie sme sa stretli s Ľubkou, jednou zo žien, ktoré v čase februárového referenda pustili médiá do svojho domova, aby tak odbúrali mnohé predsudky o rovnakopohlavných pároch, ktoré, navyše, vychovávajú deti. Ľubica prišla na stretnutie presne, medzi rečou spomenula, že svoje dievčatá vezie na koncert do Viedne. Mladá, príjemná žena, ktorá pracuje v Rakúsku ako zdravotná sestra nám postupne vyrozprávala svoj príbeh.

So svojou partnerkou Katkou, povolaním učiteľkou žijú v Partizánskom, v štvorizbovom byte a vychovávajú spolu tri dcéry, dve staršie z Katkinho predchádzajúceho vzťahu. Zoznámili sa pred 6 rokmi na kúpalisku v Partizánskom, kde cez leto obe pracovali ako plavčíčky. Ľubka sa do Katky zamilovala, ale spočiatku jej to nepovedala. Keď skončilo leto, ostali v kontakte.

„Chceli by sme životné partnerstvo. Ale nielen preto, že je tam právne zákulisie toho zväzku, ale hlavne preto, že keď sa niekto ľúbi, tak to chce spečatiť, to je najhlavnejší dôvod."

V tom čase bola Katarína vydatá, ale so svojím manželom žili už dlhšie oddelene. Ten si nakoniec v krajine, v ktorej sám žil, našiel novú partnerku a požiadal o rozvod. Keď sa Ľubka dozvedela od Katky túto správu, už jej nič nestálo v ceste, aby jej o svojich citoch povedala. Postupne sa zblížili a začali sa častejšie stretávať, presne tak, ako je to bežné. Zamilujete sa, stretávate, začnete spolu žiť. Tu navyše boli v hre Katkine deti, ktoré Ľubku poznali už z kúpaliska. Tak Katka aj Ľubke povedala: „Keď ma chceš do života, musíš to násobiť trojkou, budeš nielen so mnou, ale aj s mojimi dcérami.“ To bola veta, na ktorú Ľubka nikdy nezabudne a zapísala si ju hlboko do srdca. Stala sa životnou partnerkou a druhou matkou.

Neskôr, cestou autom z ich spoločného výletu, keď už nejaký čas spolu fungovali, sa rozhodli povedať Katkiným dcéram, že sa ľúbia a chcú spolu žiť. Dievčatá to zobrali ako bežnú vec, neriešili to, dokonca sa tešili, pretože videli, aká je mamina v poslednej dobe šťastná a spokojná. Ľubku prijali za svoju.

Niekoľkokrát čelili otázkam o chýbajúcom mužskom vzore v rodine, Ľubka však poznamenala, že v každej rodine sú veci, ktoré sa musia vždy urobiť. Niektoré úlohy si s Katkou delia, dokážu zvládnuť techniku, opraviť, čo treba, ale hlavne poskytnúť deťom silné emocionálne zázemie. Nakoniec, sú súčasťou širších rodinných väzieb, stretávajú sa so svojimi bratmi, navštevujú dedkov, mužský vzor im preto podľa Ľubkiných slov nechýba.

Po určitom čase zatúžili mať spoločne dieťa, dnes dvojročnú Olíviu. Príchod Olívie ovplyvnil aj Ľubkiných a Katkiných rodičov, ktorí vnučku milujú a podľa Ľubky doslovne „zmäkli“ vo svojich postojoch.

Vo svojom užšom prostredí sa nakoniec nikdy nestretli s nevraživosťou či nepríjemnými útokmi, posledné diskusie o homosexualite v médiách ich však veľmi ranili a aj preto sa rozhodli vystúpiť verejne. Zastala sa ich aj najstaršia dcéra na cirkevnom zhromaždení, kde nezniesla počúvať nepríjemné útoky na rodinu, v akej žije ona.

Pamätám si, ako bol presne tento moment pre mňa silný, keď som o ňom čítala v novinách, o to silnejšie vyznel z Ľubkiných úst naživo. Rozhodne to nie sú matky aktivistky, ktoré by svoju dcéru školili v tom, ako má obhajovať rovnakopohlavné rodiny. Jej túžba vystúpiť za svoje mamy mala jednu jedinú motiváciu. Nezniesla počúvať nepravdy a zlobu na tie, ktoré miluje najviac.

Na otázku, ako vnímajú právnu úpravu svojho vzťahu a ako to cítia, Ľubka vystihla zmysel našej kampane do bodky: „Chceli by sme životné partnerstvo. Ale nielen preto, že je tam právne zákulisie toho zväzku, ale hlavne preto, že keď sa niekto ľúbi, tak to chce spečatiť, to je najhlavnejší dôvod. A samozrejme, že sú tam tie ďalšie dôvody, ktoré si všímame, čím sme spolu dlhšie. Mňa najviac trápi tá situácia ohľadom detí, aby boli aj moje. Ja sa o ne starám, vychovávam ich, ľúbim a niekto mi povie, že to nie sú moje deti. Ani nič nedostanem, čo iný rodič dostáva ako podporu od štátu. Ale najviac sa bojím, že keby sa niečo mojej partnerke stalo, kde by skončili naše dcéry? To pochopí len rodič, aké by to bolo, keby stratil svoje deti. Ja by som to neprežila. Alebo ma rozčuľuje, keď vypĺňam vo formulároch či žiadostiach, že som slobodná a bezdetná. Je to lož. Som zadaná a som matka, mám partnerku i deti. Chcem len normálne fungovať. Prakticky. A nehovorím len o právach, ale aj o povinnostiach. Partnerstvo, manželstvo, mne je jedno, ako sa to bude volať, len nech nám to umožní fungovať bez obáv.“

Príbeh spracovala Jana Jablonická Zezulová, rozhovor s Ľubicou viedli Andrej Kuruc a Jana Jablonická Zezulová.

Prečítajte si aj rozhovor s Ľubicou a Katarínou tu: http://www.etrend.sk/ekonomika/lesbicka-rodina-s-troma-detmi-referendum-tresta-tych-pre-ktorych-je-rodina-zaklad.html

Autor čiernobielych fotografií: Maňo Strauch