Oznamy

Prečo sa mladí ľudia neberú?

Prečo ste sa rozhodli pre takúto iniciatívu? Podporilo vás v tomto zámere aj neúspešné referendum?
„Nie je to ani opozícia k referendu, ani reakcia na jeho výsledky, je to autentická iniciatíva, ktorá vyrastá z iných zdrojov, kladie si iné otázky a rieši iné problémy.“

Považujete toto obdobie pred voľbami za šťastné a vhodné na efektívne oslovenie politikov?
„Tu treba povedať dve veci, jedna súvisí s tým, že tá téma je tu pätnásť rokov, no nepodarilo sa s ňou pohnúť. Druhá vec je načasovanie - blížia sa voľby a sociálna demokracia by jediná, aspoň teoreticky, mala byť tá, ktorá si je schopná túto tému osvojiť. Ak po marci vznikne iná konštelácia politickej moci, koalícia so stranou typu KDH alebo OĽaNO, alebo SNS, tak každá z nich je radikálne proti tomuto typu vzťahov. Vyzerá to teda tak, že buď teraz, alebo ‚nikdy‘.“

Čiže spájate svoje nádeje s tým, že dnes vládne sociálnodemokratická strana, ktorá by mala byť naklonená vašim názorom?
„Akútnosť riešenia súvisí najmä v porovnaní s tým, čo hrozí po voľbách. Stratégovia politických kampaní, najmä v Smere, môžu usúdiť, že toto je skupina, ktorú sa oplatí osloviť. Tu totiž vôbec nejde iba o gejov a lesby.“

Keďže referendum dopadlo neúspešne, nazdávate sa, že Smer sa nemusí až tak veľmi obávať verejnej mienky, ak by vám vyšli v ústrety?
„V Smere majú oveľa lepšie zmerané, najlepšie v tejto krajine, čoho sa majú obávať. Druhá vec sú medzinárodnopolitické záväzky, ktoré by mali plniť z titulu svojho ideologického zaradenia. Toto sú argumenty za, čiže ak chce byť Smer salonfähig v Bruseli a Paríži, a Amsterdame, a Londýne, všeobecne na Západe, tak toto je cesta, ktorá mu vie pomôcť. Otázka je, či si to vyhodnotia tak, že sa im o to oplatí usilovať.“

A pri ktorej neprídu o časť priaznivcov. Slovensko je aj napriek referendu viac konzervatívna ako liberálna krajina.
„Verím, že majú schopnosť rozlišovať medzi krátkodobými a dlhodobými cieľmi. Táto téma oslovuje mladšiu a strednú generáciu, je to vlastne kráľovská cesta, ako sa priblížiť k ľuďom, ktorí ich dnes prevažujúco odmietajú. Ak sa nebudú chcieť zapáčiť mladým ľuďom, tak skončia ako Mečiar a HZDS. Ak toto nepochopia, tak je to ich problém a ten ich v budúcnosti zničí.“

Tu sa dostávam do dilemy - na jednej strane drukujem vašej platforme, na druhej mi neprekáža mečiarovská budúcnosť Smeru. Namiesto termínu registrované prichádzate s termínom životné partnerstvo – preto, lebo sa táto platforma netýka len homosexuálnych, ale aj heterosexuálnych párov, ktoré nežijú v manželskom zväzku? Aký bol dôvod odstúpiť od termínu registrované partnerstvo? Rozlišujete medzi týmito dvoma verziami partnerstva?
„Každá občianska kampaň je hľadaním nejakého nového jazyka. Registrované partnerstvo je výraz, ktorý nemá dobrú konotáciu, nepripomína nič príjemné – register zväzkov ŠtB napríklad, navyše je zaťažený doterajším neúspechom. Termín životné partnerstvo oveľa lepšie vystihuje podstatu toho, o čo ide. Nejde o to registrovať sa, ale spolu žiť. Mňa osobne pritom zaráža, že v demokratickej spoločnosti, ktorá patrí do Európy 21. storočia, ešte stále vedieme diskusiu o verejnej politike na základe sexuality. Diskusia nemôže byť o tom, kto s kým spí. Existujú tu nové sociálne skupiny, ktoré významne zmenili svoje životné stratégie a takisto sobášne a reprodukčné správanie. Bavíme sa o tridsiatnikoch, o generácii tzv. Husákových detí, z ktorých desaťtisíce odmietajú inštitút manželstva, vychovávajú jedno a viac detí a žijú takpovediac na divoko. Myslím si, že štát by na to mal zareagovať a okrem tradičného manželstva prísť s novou ponukou.“

Mimovládky chcú apelovať i na heterosexuálne páry, ktoré vychovávajú deti, no nežijú v manželstve, dnes ich je na Slovensku približne stotisíc. Aj tieto páry majú podľa vás problémy ako páry rovnakého pohlavia, či ide napríklad o preberanie pošty, či uplatňovanie bezpodielového vlastníctva a chcete im ponúknuť voľnejší inštitút, ktorým by úradným spôsobom vstúpili do zväzku, no dialo by sa to inak ako pri tradičnom manželstve. Prečo takýmto párom nevyhovuje klasické manželstvo, aké máte proti nemu výhrady? Je to principiálna alebo formálna záležitosť? Aký je dôvod na voľnejší inštitút?
„Na Slovensku sa dnes 37 % detí rodí mimo manželstva. Spoľahlivo vieme, že nemanželské deti sa akceptujú v oveľa väčšej miere a štát si to nevšíma. Treba sa začať vážne zaoberať otázkou, prečo sa mladí rodičia neberú. Mnohým zrejme nevyhovuje ceremoniálna a rituálna povaha tradičného sobáša, lebo keď komunistický režim nahradil pôvodný cirkevný sobáš civilným rituálom a ľudia sa dodnes berú akože namiesto kostola v sobášnej sieni, namiesto farára tam majú miestneho poslanca, ktorého v živote nevideli a namiesto modlitby sa recituje básnička, tak si z tohto obradu odnesú len trápny pocit. A pritom gejovia a lesby možno chcú práve ten rituál, lebo doteraz nemali nič. Pointa životného partnerstva však nemôže byť v tom, či to má, alebo nemá byť nejaký obrad."

Čo potom prináša životné partnerstvo?
„Má byť výrazom väčšieho občianskeho sebavedomia generácie, ktorá vyrastala po roku 1989 a ktorá nepotrebuje autoritu zvonka na to, aby im posväcovala ich najdôležitejšie životné rozhodnutia iba jediným predpísaným spôsobom. Časy, keď všetci mohli písať len modrým perom, sa skončili. Ide pritom o to, aby sme praktické výhody, ktoré sú teraz spojené exkluzívne len s inštitútom manželstva, rozšírili aj na tých, ktorí sa doň nehrnú z dôvodov, do ktorých sa štát nemá čo starať. Hovorím o hypotékach, bezpodielovom vlastníctve, preberaní pošty, daňovom bonuse, o všetkých tých veciach, pre ktoré vám dnes štát ponúka len manželstvo. Niečo významné sa deje v spoločnosti, lebo tí ľudia takú ponuku neberú aj za cenu, že im to významne komplikuje život. Pre heterosexuálov ide o novú alternatívu formy, ako vyjadriť životný záväzok, o novú odpoveď na otázku, v akom právnom rámci chcú prežiť svoje vlastné životy. Pre gejov a lesby ide o elementárny princíp rovnosti pred zákonom, o naplnenie myšlienky, ktorá má viac než 200 rokov a je vpísaná v základoch Európy."

Narážate na konkrétne praktické problémy – dajú sa predsa vyriešiť aj inak ako životným partnerstvom.
„To je tá salámová metóda – upraviť niečo v Zákonníku práce, niečo v zákone o rodine atď., ale občan tu nie je na to, aby v situácii, keď stojí pred životným rozhodnutím, študoval zákony a chodil za právnikmi zisťovať čo a ako. Myslím si, že všeobecne platí - ak ideme dať niečo do poriadku, tak najlepšie je vyriešiť všetko naraz. Inštitút by mal mať jasnú formu a občan by mal vedieť, čo táto ponuka obsahuje. Nielen z komunikačných, ale aj praktických dôvodov, čiže treba formálne vyriešiť všetko a urobiť to zrozumiteľne a jasne.“

Po neúspešnom referende sa viacero politikov vyjadrilo v duchu, že LGBTI komunite treba pomôcť pri riešení niektorých problémov (premiér Robert Fico povedal, že „našou povinnosťou je uľahčiť im niektoré praktické veci v živote“). Je tento krok mimovládok aj reakciou na to, že sa v tejto agende nič nedeje?
„Politici zareagovali vágnymi prísľubmi. My sme si vtedy povedali, že tomu treba dať čas, nech atmosféra vychladne, a zároveň sme čakali na iniciatívu z ich strany. Lenže nestalo sa nič, riešenia nevidno, ani náznaky riešení.“

Aliancia za rodinu kritizuje, že vaša kampaň je financovaná zo zahraničných zdrojov a naznačuje vnášanie problému zo zahraničia. Z akých zdrojov je kampaň za životné partnerstvo financovaná? Máte aj domáce zdroje?
„Informácie sú na našom webe, netreba si tým lámať hlavu - nateraz je to podpora z Open Society Foundation a druhým zdrojom je grant z nórskeho finančného mechanizmu.“

Pritom aliancia sama nezverejňuje svoje zdroje.
„Transparentnosť je hodnotou 21. storočia a už aj dnes na Slovensku politicky rozhoduje o sympatiách. Ak to niekto nerobí, tak riskuje vlastnú reputáciu.“

Vzájomná diskusia je dosť drsná.
„Keď nás odporcovia označujú za agentov Západu, tak len vracajú úder za to, že pred referendom ich mnohí označovali za Putinových užitočných idiotov. Treba s tým prestať, nikam to nevedie, je to doslova detinské. Tak ako oni nie sú Putinovými užitočnými idiotmi, my nie sme agentmi Západu. Je načase správať sa dospelo a začať diskutovať na základe elementárnej racionality.“

Platforma Životné partnerstvo zverejnila svoje ciele:
„...žiadame štátne orgány Slovenskej republiky, aby právne uznali rodiny založené pármi rovnakého pohlavia a umožnili im dôstojný, stabilný a šťastný život, najmä:
aby legislatíva uznala existenciu životných partnerstiev párov rovnakého pohlavia, upravila spôsob ich evidencie a definovala ich vzájomné práva a povinnosti v rovnakom rozsahu ako v prípade manželstva,
aby existovala zákonná možnosť osvojenia biologického dieťaťa jedného z partnerov druhým partnerom pod podmienkou súhlasu druhého biologického rodiča,
pričom takýto právny inštitút bude dostupný pre všetky páry (bez ohľadu na rodovú identitu či sexuálnu orientáciu ľudí, ktorí ich tvoria),
a na tento účel zakladáme platformu Životné partnerstvo.“
S akými praktickými problémami sa stretávajú homosexuálne páry? Čo umožňuje súčasná legislatíva a čo už nie?
„Poznáme príklad rodiny z Partizánskeho, kde dve ženy spolu vychovávajú tri deti jednej z nich. Ak si predstavíme, že by ich biologická matka zomrela, tak na druhý deň tá druhá žena, ktorá ich roky vychováva, bude okrem pohrebu svojej partnerky riešiť aj odoberanie detí, lebo na ne nemá žiadny právny nárok. Iná žena žije s mužom a deťmi, a ak jej muž zomrie, na druhý deň tá žena rieši pohreb, ale nie odoberanie detí. Takže tu máme dve matky, ktoré majú rovnaký rodičovský vzťah k deťom, ale zákon ich stavia v rovnakej životnej situácii na nerovnakú úroveň, neposkytuje im rovnakú právnu ochranu. Toto riešime návrhom na osvojenie. V záujme týchto reálnych detí treba riešiť ochranu ich najlepšieho záujmu.“

Tento inštitút podmieňujete súhlasom druhého biologického rodiča. Máte informácie, či sú druhí biologickí rodičia ochotní takýto súhlas dať? Je to vôbec reálne? Lebo ak sa druhý biologický rodič zatne..., tak ho nemožno prinútiť, aby súhlasil.
„Tento typ zákonov nemáme od toho, aby diktovali ľuďom, ako sa majú správať, ale v prípade, že sa vedia dohodnúť a to rozhodnutie má mať praktické implikácie, zákony by mali ponúkať možnosť také situácie riešiť.“

Predpokladám, že reagujete na konkrétnu situáciu niekoľkých stoviek rodín - máte aj spätnú väzbu, či je tento variant priechodný, či druhí biologickí rodičia budú ochotní súhlasiť s osvojením?
„Na sto sobášov pripadá dnes na Slovensku 46 rozvodov. Situácia, keď deti vyrastajú v inej ako pôvodnej rodičovskej konštelácii, je úplne bežná. Zároveň žijeme v ére, keď ľudia cestujú a sťahujú sa na druhý koniec sveta. Lipnutie na biologickej, materiálnej podstate rodičovského vzťahu tieto trendy prirodzene oslabujú – je čoraz viac rozvodov a čoraz väčšia voľnosť, ako si ľudia nastavujú svoj život. My nevieme, koľko je takých ľudí, tie dáta nikto nezbiera, ale vieme, že mnohé slobodné matky majú obrovský problém s tým, že sa biologickí otcovia nestarajú o deti, neplatia na ne ani to, čo im zákon prikazuje. Keď vidíme, že ten človek nespĺňa elementárnu zákonnú povinnosť, tak na akom základe lipne na blízkom vzťahu? Na tom, že to dieťa splodil? O tom je výchova detí? Ten človek nie je ochotný prispievať mu ani len na mliečnu desiatu, ale bude trvať na tom, že dieťa je jeho? Mimochodom, nie je paradoxné, že tento prostý biologický materializmus tak často zdôrazňujú práve silne nábožensky, a teda duchovne založení ľudia?“

Tento inštitút osvojenia podmieňujete súhlasom druhého biologického rodiča, čo sa mi zdá ako racionálny argument, ktorý by mohol oslabiť odpor druhej strany. Lenže aj ho znemožniť.
„Nikto tu predsa nikoho nebude do ničoho nútiť. Ak si niekto nájde druhého partnera, ktorý sa s ním o tie deti normálne stará a miluje ich, tak štát by dohode nemal brániť. Čiže tu nejde o to, eliminovať práva pôvodného biologického rodiča, ale o to, aby existovala možnosť riešenia, ak takú dohodu rodičia medzi sebou urobia. A či sa dohodnú, alebo nie, na to je akýkoľvek zákon krátky.“

Zrejme máte na mysli homosexuálne aj heterosexuálne páry.
„Samozrejme. Verejná politika má riešiť životné situácie občanov, nech sú, akí chcú. Nemôžeme vychádzať z rozlíšení na základe sexuálnej orientácie, lebo je to ponižujúce.

Inštitút životného partnerstva by mal podľa platformy priniesť rovnaký obsah vzájomných práv a povinností ako manželstvo, napríklad nárok na vznik bezpodielového spoluvlastníctva a uplatnenie si daňového bonusu. Súčasná legislatíva to neumožňuje? Toto sa nerieši inými opatreniami, dohodami, plnou mocou?
„Môžete sa stať blízkou osobou, ale je to inštitút súkromného práva, ktorý musíte robiť na každú životnú situáciu jednotlivo. Ak vyhlásim, že som blízka osoba mojej družky, musím to zložito preukazovať banke a banka to nemusí pri žiadosti o úver akceptovať. Pre každú životnú situáciu to musím robiť nanovo. Je to nepraktické, a preto sa to ani nevyužíva. My tu nie sme na to, aby sme chodili po súdoch a úradoch a preukazovali, že budeme mať spolu dom a chceme si zobrať hypotéku. To isté platí v nemocniciach, na pošte...“

Aký bude váš ďalší postup? Chcete oslovovať politické strany?
„Dlhodobo prebiehajú konzultácie, no zároveň treba prerámcovať tému vo verejnom priestore. Prichádzajú nám príbehy dvojíc a tie sú základným nástrojom našej ponuky, ako opustiť predsudky a zmeniť postoje širšej verejnosti voči gejom a lesbám. Okrem toho chceme racionálne vysvetľovať a oslovovať aj novú cieľovú skupinu mladých ľudí, heterosexuálov, o ktorých tu bola reč. A v neposlednom rade lobovať u politikov, diskutovať s poslancami, ale hlavne s lídrami zodpovednými za tieto témy a pokúsiť sa ich presvedčiť, že táto téma patrí na Slovensko 21. storočia. Ukazuje sa to nielen v Írsku, ale aj v Španielsku, a najnovšie aj v oveľa konzervatívnejšom Taliansku aj Grécku. Zaujímavé to bude tiež v Nemecku, kde fungujú registrované partnerstvá, no 67 percent Nemcov súhlasí s tým, aby to boli manželstvá. Bude zaujímavé sledovať, ako si s tým CDU, vládna strana Angely Merkelovej poradí. To sú pre nás majáky na mori tejto debaty, k nim sa chceme navigovať - azda nechceme ísť v tejto téme smerom do Ruska.“

Pracujete na znení návrhu zákona?
„Áno, no napísať zákon je najmenej. Konkrétnym cieľom je presvedčiť politické elity strany Smer. Nie je vylúčené, že pred voľbami môže dôjsť k akcelerácii aj tejto témy. Ak sa na to pozrieme čisto pragmaticky - nízka účasť na referende spolu s neúspešným pokusom Roberta Fica osloviť konzervatívneho voliča v prezidentských voľbách hovoria skôr za.“

Rozhovor Róberta Kotiana s Fedorom Blaščákom bol uverejnený v denníku SME 14.6.2015, link.